Keď som písal článok o Terchovej zadlženej po uši, uviedol som v �?om, že úver zo ŠFRB (Štátny fond rozvoja bývania) je prakticky neškodný. Nájomníci splácajú v nájomnom aj časť úveru a tak vlastne nehrozí, že by obec mohla na úver doplatiť. Je to ale za predpokladu, že obec sa bude správať „rozumne“ a časť nájomného, ktoré od nájomníkov vyberie, bude odkladať do rezervného fondu. Prečo by sa mala obec správať rozumne?

Je logické, že užívaním bytu a aj vekom budovy dochádza k ich prirodzenému  opotrebovaniu a po určitom čase je potrebné byt a budovu rekonštruovať. Úvery poskytnuté zo ŠFRB sa splácajú 20 alebo 30 rokov a keby sa časť nájomného neakumulovala v rezervnom  fonde obce, tak na opravu, prípadne rekonštrukciu, musí obec  použiť svoje finančné prostriedky. V opačnom prípade sa stanu byty neobývateľné a  nájomné nebude mať kto platiť.

A ako je to u nás v Terchovej? Požiadal som o informácie o výške nájomného a jeho využití.  Nakoľko nemám  údaje za všetky obecné byty a bytovky,  na ilustráciu  uvediem údaje z dvoch bytoviek (každá po 12 bytov).  Z nasledujúcej tabuľky sa dozvieme, že na nájomnom sa  za mesiac pre obidve bytovky vyberie 2726,44 €. Mesačná splátka úveru do ŠFRB za bytovky činí 2437,77 €. To znamená, že nájomné je navýšené o takmer 12% a mesačne pre tieto bytovky ostáva 288,67 €. Za rok je to čiastka  3464,04 €. Nie je to síce veľa, ale za predpokladu, že bytovky vydržia desať rokov po postavení v obývateľnom stave, tak po desiatich rokoch by sa mohla vykonať  ich rekonštrukcia za 34 640 €. A to už nie je zanedbateľná suma.

Čo sa ale v skutočnosti deje?  Nič. Netvorí sa žiadna rezerva, peniaze sa stíhajú mí�?ať na opravy a nedostatky prakticky ešte nových bytov. To znamená , že v Terchovej tiká ďalšia časovaná „bomba“, keď bude  nutné užívaním  poškodené  byty a budovy (časovo amortizované) opraviť, aby bol záujem zo strany nájomníkov obývať  ich aj naďalej. V opačnom prípade ostane obci na krku záväzok vo forme splátok úveru do ŠFRB za neobývateľné byty.

Zdá sa, že zadlžovanie Terchovej,  žiaľ  nikoho netrápi. Však to naše deti a vnúčatá nejako splatia (budú musieť)  a s „láskou“ budú spomínať na svojich otcov a dedov,  na dedičstvo, ktoré im tu zanechali.

Späť na hlavnú stránku