Rozhovor, ktorý nevyšiel

Šéfredaktor novín Terchová, Ján Miho ml., ma v januári 2012 požiadal o rozhovor, ktorý mal byť uverejnený v čísle 1/2012 „Dvojmesačníka všetkých Terchovčanov – TERCHOV?“. Nakoniec sa tak z neznámych dôvodov neudialo. So súhlasom redaktora uvádzam rozhovor na tejto stránke

TERCHOV?: Pred dverami máme predčasné parlamentné voľby. Ako hodnotíš svoje pôsobenie v parlamente?

Milan Laurenčík: Hodnotiť sám seba nie je jednoduché, som radšej keď to robí niekto iný a keď za človeka hovoria výsledky. Napriek tomu, že máme predčasné parlamentné voľby a nestihli sme uviesť do života všetky body Programového vyhlásenia vlády, považujem moje pôsobenie v parlamente za úspešne. Splnili sme tri zo šiestich otázok, ktoré sme položili občanom v referende iniciované našou stranou. Najväčšiu radosť mám z toho, že sme poslancom zrušili priestupkovú imunitu a postavili ich na úrove? bežných občanov. Táto vec 22 rokov traumatizovala slovenskú spoločnosť. Schválili sme zákony, ktoré v značnej miere obmedzujú korupciu a klientelizmus a začali reformu súdnictva. Aj keď som bol v poslaneckej lavici nováčikom, zapojil som sa aj ja osobne do legislatívneho procesu a podieľal sa ako predkladateľ na niektorých zákonoch a podal som aj niekoľko pozme?ujúcich návrhov k zákonom. O tom, ako som v parlamente pracoval sa dočítate v mojom profile na webových stránkach Národnej rady Slovenskej republiky.

TERCHOV?:Verejnosť v súčasnej dobe zamestnávajú rôzne kauzy, hlavne čo sa týka korupcie na najvyššej úrovni. Ako sa dá bojovať proti korupcii a rozkrádaniu štátneho majetku?

Milan Laurenčík: Boj s korupciou je náročný a hlavne s tou, ktorá sa deje na najvyšších miestach. Bojovať s ?ou sme začali hneď po našom vstupe do parlamentu. Prijali sa viaceré zákonné normy, či už v oblasti zverej?ovania dokumentov (zmlúv a faktúr) ale aj v oblasti verejného obstarávania. Je to nekonečná práca, pretože ľudia túžiaci po peniazoch hľadajú stále nové chodníčky, ako zákony obísť. Nastavením transparentných pravidiel sa dá korupcií predchádzať, ale nie úplne zabrániť. Okrem toho je však potrebné, aby u nás fungovalo súdnictvo a aby sa korupčné kauzy nezamietli pod koberec skorumpovanými vyšetrovateľmi a prokurátormi. Pri boji s korupciou nemôže ľuďom chýbať odvaha a vytrvalosť a občianska statočnosť. Ako jeden z troch poslancov SaS som podal trestné oznámenie v kauze Gorila hneď, ako som sa o nej dozvedel. Nemohol som inak. Dopredu sa vzdať, hodiť flintu do žita a podľahnúť skepse, že keď sa to doteraz nevyšetrilo, už sa to nevyšetrí, som nedokázal. Verím na súčinnosť kompetentných orgánov a na odhalenie pravdy. Korupčných káuz sme tu mali za éry Slovenskej republiky veľa a stále sa odhaľujú nové. Možno sa to zmení vtedy, keď pôjde za dokázanú korupciu prvý politik do väzenia.

TERCHOV?:V komunálnej politike už pôsobíš 2. volebné obdobie, čo sa ti podarilo presadiť a s čím si nespokojný?

Milan Laurenčík: Komunálna politika je špecifická a odlišná od parlamentnej politiky. V prvom volebnom období som sa snažil, aby vedenie obce dodržiavalo Zákon o obecnom zriadení, čo sa týka prijímania Všeobecných záväzných nariadení, informovania občanov o zasadnutiach obecného zastupiteľstva, o záverečnom účte obce a rozpočte. Boli tam značne rezervy. Snažil som sa na ne poukazovať a striktne vyžadoval plnenie zákona. Niekedy to mojím kolegom, poslancom „liezlo na nervy“, ale vydržal som a bol som nekompromisný. Situácia je teraz úplne iná a lepšia.
Nebol som poslancom, ktorý za každý návrh zdvihol ruku. Snažil som sa vždy rozhodovať podľa najlepšieho vedomia a svedomia, aby to, čo na zastupiteľstve schválime, bolo pre občanov výhodne. Nebál som sa poukázať na problémy a ani zaujať kritický postoj, čím som sa často dostával do konfliktu s vedením obce.
A s čím som nespokojný? Sám so sebou (smiech). Mám isté predstavy o hospodárení s financiami. Viem si predstaviť prebytkový rozpočet a ušetrené peniaze každoročne odložiť na väčšiu investíciu (napríklad nový cintorín). Mám pocit, že by sa dali efektívnejšie využiť pracovníci úradu, že na takú obec máme veľa úradníkov. Mám iné predstavy o fungovaní obecnej polície, prípadne jej opodstatnenosti. Na presadenie zmien v tejto oblasti však treba, aby takýto názor zdieľala väčšina a to zatiaľ nie je tak.

TERCHOV?:Je politika pánske huncútstvo? Zmenila veľká politika Tvoje nazeranie na svet a ako?

Milan Laurenčík: Necharakterizoval by som politiku takýmto výrazom. Politika je taká, aký sú politici. Politikov si volia a vyberajú ľudia. Ľudia by sa mali viac zaujímať čo ten ich politik, ktorého volili a volia robí, ako sa správa, ako v parlamente pracuje. Viem, že niekedy to majú ťažké, pretože informácie majú väčšinou z médií, ktoré bývajú často zaujaté a neinformujú objektívne. Mal som možnosť sa o tom sám presvedčiť.
Aj keď som sa dostal do veľkej politiky, do blízkosti vrcholných predstaviteľov štátu, stále som ostal normálnym človekom a moje nazeranie na svet sa nezmenilo. Uvedomil som si však obrovskú zodpovednosť za všetky rozhodnutia, ktoré som musel urobiť pri každom jednom zákone, za ktorý som hlasoval. Tieto rozhodnutia mali a majú vplyv na veľké množstvo ľudí a ľudských osudov. Vždy som sa rozhodoval zodpovedne a tak, aby budúce generácie (naše deti a vnúčatá) nemuseli splácať naše dlhy.

Za rozhovor poďakoval Ján Miho ml.


Späť na hlavnú stránku

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *