Na ostatnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva v Terchovej mi pán starosta na otázku „Prečo sa o mne vyjadruje v súvislosti s cintorínom, ako keby som spáchal nejaký zločin alebo bol vlastizradca“ povedal, že som „ďaleko horší, ako vlastizradca“.

Povedal to pred celým plénom a aj hosťami. Skúsim teraz v skratke napísať pár faktov aj s mojim komentárom, ktoré sú podložené dokladmi v prílohe. Posúďte sami, či to je „vlastizrada“ alebo dožadovanie sa práva, ktoré mi zaručuje Ústava SR.

Cintorín v Terchovej je problémom už veľmi dávno. Jeho kapacita je malá a ešte viac sa zmenšila tým, že je tam veľký chaos v budovaní hrobov. Hroby sú krížom-krážom a o veľkosti, ako sa komu zapáčilo. Aj to bol asi dôvod, že Obecne zastupiteľstvo v minulosti rozhodlo o stavbe nového cintorína. Práce sa aj začali a aj sa preinvestovali nejaké peniaze, ale pre mne neznáme príčiny sa v nich nepokračovalo. Zrazu sa začalo hovoriť o „Rozšírení cintorína na vedľajšie pozemky“. Keď sme sa dopočuli (všetci dotknutí občania, ktorí bývame neďaleko cintorína) o takomto zámere, tak sme sa obrátili na vedenie obce. Najskôr sme osobne „lobovali“ u blízkych poslancov a u starostu. Veď na „našej“ ulici bývala sestra vtedajšieho starostu, sesternice, bratanci, švagor poslanca….. Lobing nebol úspešný. Rýchlo sme však vyčerpali možnosti a nikto nám nedával nádej, že sa obec nepokúsi o takýto krok. Tak sme 25.10.2002 poslali písomnú petíciu – vyjadrenie nesúhlasu so zamýšľanými krokmi. Petícia na OÚ. Podpísali ju občania, ktorý bývali najbližšie k cintorínu). Bolo to ešte za čias „starostovania“ Ing. Pavla Krištofíka. Nikto nám písomne neodpovedal a predpokladám, podľa terajších skúsenosti, že to Obecné zastupiteľstvo „vzalo na vedomie“. Tento inštitút „vziať na vedomie“ je veľmi zaujímavý. Nezistil som doteraz aký je výsledok pre tých, čo niečo žiadali alebo sa sťažovali.

Potom boli voľby a kandidát na starostu, pán Viktor Vallo, mal jeden sľub, že dobuduje nový cintorín“ Volebný sľub a Volebný sľub-pokračovanie. Možno a je to dosť pravdepodobné, že cca 50 hlasov dostal aj od nás, „nespokojných buričov a vlastizradcov“. Čuduj sa svete, keď neskôr na verejnej schôdzi odznela informácia, že kapacita cintorína sa zvýši rozšírením o vedľajšie pozemky. Bolo to potom, keď sa jeden občan žartovne spýtal, či nás začnú pochovávať „nastojato“, keď sa s cintorínom (novým) nič nedeje.

Keďže na Obecnom úrade (OÚ) sme nepochodili (petícia z roku 2002), tak na základe tejto informácie (zo schôdze) sme sa stretli a dohodli, že napíšeme na Ministerstvo životného prostredia (MŽP), domnievajúc sa, že cintorín patrí pod jeho správu. Na MŽP sme napísali „Žiadosť“, nie petíciu!!!, aby preskúmali kroky OÚ v Terchovej pri jeho zámeroch. Žiadosť na MŽP Túto žiadosť podpísalo 32 oprávnených voličov z Terchovej, z okolitých ulíc od cintorína a podpísal ju aj vtedajší poslanec za náš poslanecký obvod MVDr. Ján Hanuliak podpisy – 1. strana a podpisy – 2. strana. Ja som bol označený za organizátora, ale necítim sa ním. Tú žiadosť som napísal na počítači a vytlačil v intenciách rozhovorov so susedmi a uviedol moju adresu pre odpoveď. Z niektorých rodín to podpisovali viacerí, z mojej iba ja, hoci v rodine mám veľký voličský potenciál (manželka + traja dospeli synovia). Samozrejme, že s tou žiadosťou som súhlasil a vôbec sa nechcem od nej dištancovať.

Pán starosta, keď sa to dozvedel (o tom, že sme poslali list na MŽP), tak to zobral osobne, ako útok na jeho osobu. Mali sme také pocity, pretože sme sa dopočuli jeho vyhlásenia, že „aj keď nás vysťahujú, tak tam cintorín bude“, boli neadekvátne z úst starostu. Ani som im moc neveril, lebo to boli správy JPP (jedna pani povedala). Dnes sa však presviedčam, že to nie je nič nezvyčajne, takto sa vyjadrovať. Keď niekto nejde starostovi „po srsti“, tak sa dočká ďaleko krajších označení.

Odpoveď z MŽP bola taká, že nemôžu nič Odpoveď MŽP, ale odznela tam informácia, že keď by sa malo niečo také udiať (rozšírenie cintorína), tak bude územne konanie – proces povoľovania, kde môžeme svoj nesúhlas vyjadriť.

Sledovali sme oznamy na Úradnej tabuli, ale nič sa nedialo. Cintorín sa postupne plnil. Celý rok 2004 zdanlivý pokoj. Ale v „obecnej kuchyni“ sa pripravoval plán rozšírenia. Vo februári 2005, keď mi zomrel otec a hľadali sme vhodný hrob, tak mi prednosta OÚ núkal miesto pri vtedajšom plote s informáciou, že cintorín sa rozširovať nebude, ale bude tadiaľ chodník, aby sa k tým hrobom pri plote dalo dostať. V lete 2005 plot zbúrali. Keď sme sa pýtali, čo sa ide robiť, tak odpoveď bola, že nový plot. Boli sme spokojní, veď tesne vedľa zmie�?ovaných pozemkov a cintorína Stavebný úrad vydal stavebné povolenie na stavbu domu – rekreačnej chalupy, takmer na hranici pozemku. Hovoril som ľuďom, že nie je možne a žiadne zákony to nedovoľujú, aby stal dom meter od cintorína! Aj tých 30m musela byť nejaká výnimka pri jeho povoľovaní. Potom prišla správa JPP, že plot už je!!!! Vraj ten, čo postavili pri novom dome!!! Chápali sme to ako nemiestny žart, no zdá sa, že žart to nie je.

Na jese�? roku 2005 z večera do rána vyrástol na „lúke“ pri cintoríne čerstvý hrob. Ostali sme všetci v nemom úžase. Dátum sa dá ľahko zistiť, ale mám dojem, že už platil zákon 470/2005 Z.z., z ktorého ustanovenia citujem: „Ochranné pásmo pohrebiska je 50m, v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiest�?ovať budovy“. Zákon 470/2005

Rozhodli sme sa konať. Ešte predtým však niekto vytýčil kolíkmi nové hroby. V časti, kde je teraz skládka odpadu za Unimo bunkou, ktorá slúži hrobárom. Bolo to na pozemku, ktorý bol obecný a celkom pri ceste a pri našich domoch. Tento krok urýchlil našu spoločnú návštevu na Obecnom úrade, kde nás prijal pán starosta. Vysvetlili sme mu naše postoje a žiadali, aby zastavil pochovávanie vo vytýčených hroboch a taktiež sme žiadali, aby nám ukázal „stavebné povolenie“ na rozšírenie cintorína. Taktiež sme ho upozornili na citácie nového zákona. Povedal nám, že všetko je v súlade so zákonom a že o týžde�? nám potrebné doklady predloží. Na ďalšom stretnutí som z dôvodu pracovných povinnosti nebol, ale stavebné povolenie nepredložil (neexistuje ani doteraz – teda územné rozhodnutie). Dohodol sa vraj s tými susedmi, čo tam prišli, že hroby sa budú budovať iba v dvoch radoch smerom k hlavnej ceste a nie tak, ako boli vytýčené. Že sa urobí vysoký plot, že sa vysadia stromy okolo plota, atď… informácie mám len sprostredkované a tak neviem, či sú pravdivé. Keďže susedia konali ináč, ako sme boli dohodnutí a niečo starostovi aj podpísali, tak som sa od ďalších spoločných aktivít dištancoval.

Potom bolo aj verejné zhromaždenie občanov ohľadom cintorína, na ktorom som nebol a teda neviem čo vyriešilo. Nebol som tam preto, lebo som sa o �?om dozvedel až po jeho konaní (nepočúvam rozhlas, pretože cez de�? som v práci a ani ho k domu nepočujem, nemám babku, čo má nosiť správy, ktoré hlásia v rozhlase a OÚ nevyužíva Úradnú tabuľu a ani internet na informovanie)

Bol som však presvedčený, že sa nakoniec podarilo OÚ v Terchovej získať potrebné doklady a zlegalizovať to, čo sa nelegálne (ak nie protizákonne) dialo na „lúke“ vedľa cintorína. Na ostatnom zasadnutí zastupiteľstva som však ostal šokovaný (potom, čo ma označil za „vlastizradcu“), keď si pán starosta zavolal pani Martinusíkovú (pracovníčka stavebného úradu) , aby mi už konečne vysvetlila, že cintorín je rozšírený v súlade so zákonom a ona povedala, že to tak celkom nie je, pretože sa to nestihlo do účinnosti starého zákona a nový to nedovoľuje!!!

Výsledok: ja som „horší ako vlastizradca“…. pýtam sa, prečo?

Smutné je však niečo celkom iné. Aj keď pripustime, že sa podarí nejakým spôsobom legalizovať pochovávanie našich spoluobčanov na „lúke“ za cintorínom, tá lúka sa za chvíľu tiež zaplní. Vo februári sme schvaľovali rozpočet obce a o novom cintoríne ani zmienka. Mám pocit, že sa tu niekto rozohral nebezpečnú hru. „Pokiaľ som tu, ešte to nejako vydrží a potom nech sa deje čo chce“. Pýtam sa: budeme pochovávať ľudí do Belej alebo fakt nastojato?“ Je to prinajmenšom nezodpovedné. Preto si myslím, že by sa Obecné zastupiteľstvo malo touto problematikou vážne zaoberať a nie odhlasovať, že „cintorín považujeme za uzavretú vec a už o nej nebudeme debatovať“. Som toho názoru, že by sme mali zostavovateľov rozpočtu na rok 2008 zaviazať, aby určitú čiastku vyčlenili aj na nový cintorín.

Alebo zakážeme umierať? Aj to som vraj chcel ja, aby v Terchovej neumierali ľudia…. a keď sa tak nad tým zamyslím, bol by som celkom rád, keby sa mi to podarilo. Viem však, že umrieť musí každý…..